TRHOVÉ FORMY




Trhová ekonomika – zakladá na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. V rámci trhového mechanizmu sa snažíme dosiahnuť jednotu medzi výrobou a ponukou.

Trhové hospodárstvo - je slobodné podnikanie veľkého počtu podnikateľov, pričom trh rieši tri základné otázky ekonomiky ako aj rozdielne záujmy medi predávajúcim a kupujúcim. Trhové hospodárstvo v úplne čistej podobe v podstate neexistuje.

Trh je sféra ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trhovými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov. Je to proces, pri ktorom kupujúci a predávajúci na základe ponuky a dopytu vzájomne reagujú pri určovaní ceny a množstva.

Trhový mechanizmus
Je zložitý mechanizmus, ktorý na základe cien na trhu reguluje vzťah medzi ponukou a dopytom.
(Ak dopyt prevyšuje ponuku ceny tovarov sa zvyšujú. Táto situácia láka ďalších podnikateľov, aby prichádzali na trh s výrobkami vyššej kvality a s nižšou cenou – ponuka začne prevyšovať dopyt. Na trhu nastane konkurencia a výrobcovia, ktorí nedokážu vyrábať za nižšie náklady z trhu odchádzajú – tovarová rovnováha.)

Z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny, regionálny, národný, ekonomických zoskupení a svetový trh. Trh môže byť voľný alebo viazaný, podľa toho, či je ponuka a dopyt pružný alebo regulovaný ap. Podľa stupňa organizovanosti rozlišujeme trhy organizované
 a neorganizované. Z pohľadu súladu s existujúcim zákonodarstvom možno rozlíšiť legálny (oficiálny) a nelegálny (čierny alebo šedivý) trh.

Okrem týchto foriem trhu sa v ekonomickej literatúre hovorí aj o jednotlivých typoch trhov. Napríklad o trhu čiastkovom a agregátnom. Podľa predmetu obchodu, hovoríme o trhu výrobkov a služieb a trhu výrobných činiteľov (trh práce, trh pôdy a trh kapitálu).

Na trhu dochádza k stretu záujmov trhových subjektov, pričom sa snažia získať hmotnú výhodu. Nazývame to trhová konkurencia.


Poznáme tieto druhy konkurencie:

Podľa subjektu:
Medzi ponukou a dopytom – tvorba rovnovážnej ceny ako určitý kompromis medzi výrobcami a spotrebiteľmi
Konkurencia na strane dopytu – medzi spotrebiteľmi, ktorí chcú nakúpiť najlacnejšie a najviac aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Prejavuje sa to hlavne pri tovaroch, ktorých je nedostatok.
Konkurencia na strane ponuky – t.j. medzi výrobcami, v snahe dosiahnuť čo najlepšiu pozíciu na trhu – najvyšší zisk, aj na úkor ostatných výrobcov, aj za cenu ich úplného bankrotu.
Výrobcovia používajú rôzne druhy cenovej a necenovej konkurencie:
Cenová - znížením ceny chce prilákať viac zákazníkov. Dosiahnuť to môže znížením nákladov či nižším ziskom.
Necenová – zvýšenie predaja chce dosiahnuť rastom kvality a technických parametrov tovarov a služieb, obalom, reklamou, inováciou, predajom na úver, lepším servisom...

Podľa dokonalosti:
Dokonalá – predpokladá úplne rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov. Ide o konkurenciu medzi mnohými výrobcami, ktorí vyrábajú rovnakú produkciu,            t. j. veľký počet výrobcov vyrába rovnaký výrobok.  Je tu zabezpečená úplná voľnosť každého subjektu vstúpiť alebo vystúpiť z výroby. Jedinou metódou konkurenčného boja na dokonale konkurenčnom trhu je znižovať výrobné náklady, čím sa                 pri rovnakej cene zvyšuje zisk. V reálnej hospodárskej praxi vlastne dokonalá konkurencia neexistuje, je len abstrakciou v ekonomickej teórii.
Nedokonalá – monopol, oligopol, polypol – monopolistická konkurencia

MONOPOL

Monopol z ekonomického hľadiska znamená výsadné postavenie výrobcu na trhu, na základe ktorého si môže určovať monopolne vysoké ceny zabezpečujúce monopolne vysoký zisk.  Monopoly vznikajú vtedy, ak ekonomika trpí nedostatkom konkurencie, t.j. monopoly získavajú neoprávnené výhody. Monopol ohrozuje tak kupujúcich ako aj predávajúcich.
Kupujúci je na monopole závislý a ten môže neustále zvyšovať ceny. Nie je nútený obhajovať svoju pozíciu na trhu znižovaním nákladov, inováciou výrobkov,...
Z časového hľadiska poznáme dočasný a trvalý monopol.

Dočasný monopol:
monopol ponuky - je v ekonómii stav, kedy je na konkrétne vymedzenom trhu iba jediný dodávateľ (monopolista) konkrétneho statku alebo služby
monopol dopytu – ak sa vyskytuje iba jediný odberateľ

Čistý alebo prirodzený monopol, predstavuje trhovú štruktúru, v ktorej z určitých dôvodov jeden výrobca produkuje celý objem výroby odvetvia, a teda úplne kontroluje ponuku určitej komodity a má výrazný vplyv na tvorbu ceny. Vzniká na základe monopolizácie určitej prírodnej alebo technickej podmienky – napr. vodná elektráreň na vodopádoch.

Výrobca teda vytvára monopol, ak:
-je jediným dodávateľom homogénneho výrobku na trh,
-k tomuto výrobku neexistujú žiadne substitučné tovary,
-dostatočný počet spotrebiteľov prejavuje o výrobok záujem, teda dopyt po výrobku je postačujúci.
Existencia absolútneho monopolu z dlhodobého hľadiska znamená faktickú likvidáciu konkurencie, a tým aj trhového mechanizmu. Štát musí preto zasahovať do trhu, a to buď štátnou reguláciou, alebo prijímaním protimonopolných opatrení.



OLIGOPOL

Termín „oligopol“ má svoj pôvod v gréckych slovách „oligos“ a „polis“ a doslovne znamená „niekoľko predávajúcich“.  Ide o menší počety konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú pomerne veľkou silou a svojím postavením dokážu zabrániť vstupu ďalších firiem. Oligopoly predstavujú bežnú, a asi najrozšírenejšiu, trhovú štruktúru v dnešných moderných ekonomických systémoch.

Oligopolní výrobcovia nútia spotrebiteľov kupovať za vyššie ceny, ako sú rovnovážne ceny, a to tým, že majú možnosť urdržiavať prevahu dopytu nad ponukou. Radšej vyrábajú menej za vyššie ceny, aby si udržali svoje postavenie na trhu. Konkurencia sa odohráva predovšetkým v necenovej oblasti.

 Oligopol sa vyskytuje v dvoch základných formách:
homogénny oligopol – výrobcovia vyrábajú identické alebo skoro totožné produkty, napr. železo, oceľ, v leteckej doprave
heterogénny oligopol – produkcia čiastočne odlišných produktov, napr. automobily, stroje, elektronika


MONOPOLISTICKÁ KONKURENCIA

Trh určitého tovaru, ktorý vyrábajú viacerí výrobcovia. Monopolistická konkurencia – polypol, je typom konkurencie, kde veľký počet výrobcov vyrába navzájom diferencované produkty, substitúty (vzájomne nahraditeľné výrobky). Ide o výrobok, ktorý sa odlišuje úžitkovými vlastnosťami, ale aj dizajnom. Prejavujú sa tu všetky formy cenovej i necenovej konkurencie.