podnikanie
Podnikanie v obchodných spoločnostiach
Obchodné spoločnosti sú právnické osoby, ktorú sú založené za účelom spoločného podnikania alebo podnikania vo väčšom rozsahu. Zakladateľmi obchodnej spoločnosti môžu byť FO alebo PO, ktoré potom vystupujú ako spoločníci.
Osobné (personálne) spoločnosti:
· verejná obchodná spoloč· nosť – v. o. s. alebo ver. obch. spol.
· komanditná spoloč· nosť – k. s. alebo kom. spol.
Charakteristické znaky osobnej spoločnosti:
» osobná úč» asť spoloč» níkov na podnikaní
» pri založení spoloč» nosti nie je povinný vklad (výnimka komanditisti)
» nemusia sa vytvárať osobitné riadiace orgány
» neobmedzené ruč» enie spoloč» níkov za záväzky spoloč» nosti
» nie je stanovené minimálne základné imanie
Kapitálové spoločnosti:
· spoloč· nosť s ruč· ením obmedzením – s. r. o. alebo spol. s r. o.
· akciová spoloč· nosť – a. s. alebo akc. spol.
Charakteristické znaky kapitálovej spoločnosti:
» nevyžaduje sa osobná úč» asť spoloč» níkov na podníkaní
» pri založení je povinný vklad, minimálna výška základného imania je urč» ená Obchodným zákonníkom
» spoloč» níci vytvárajú osobitné riadiace orgány
» spoloč» nosti neruč» ia za záväzky spoloč» nosti vôbec alebo len obmedzene do výšky svojho nesplateného kapitálového vkladu
Verejná obchodná spoločnosť
1. založenie a vznik: zakladá sa podpísaním spoloč2. enskej zmluvy medzi dvoma alebo viacerými osobami a vzniká dňom zápisu do OR.
3. obchodné meno: musí obsahovať označ4. enie verejná obchodná spoloč5. nosť alebo skratky
(v. o. s., ver. obch. spol.). Ak obchodné meno obsahuje priezvisko jedného zo spoločníkov, stačí dodatok a spol.
6. financovanie: výška základného imania nie je stanovená zákonom. Vklad spoloč7. níkov nie je povinný, ale môžu sa na ňom dohodnúť.
8. ruč9. enie: spoloč10. níci ruč11. ia za záväzky spoloč12. nosti spoloč13. ne a nerozdielne, neobmedzene celým svojím majetkom. V. o. s. zodpovedá za záväzky celým svojím majetkom.
14. riadenie: spoloč15. nosti môžu riadiť a zastupovať navonok všetci spoloč16. níci a pri rozhodovaní ma každý jeden hlas (ak sa v zmluve nedohodli inak).
17. zisk/strata: delí sa medzi spoloč18. níkov rovnakým dielom (ak sa nedohodli inak).
19. rezervný fond: spoloč20. níci ho nemusia vytvoriť.
21. zrušenie a zánik: spoloč22. nosť zaniká vymazaním z OR, č23. omu predchádza jej zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie.
Výhody:
- osobne sa spoloč- níci podieľajú na riadení
- nie je povinný vklad
- jednoduché riadenie a organizácia
Nevýhody:
- spoloč- ní ruč- ia neobmedzene
- menšia možnosť získať úver
- možnosť vzniku konfliktov medzi spoloč- níkmi
Komanditná spoločnosť
1. založenie a vznik: tvoria ju dva typy spoloč2. níkov (komanditisti a komplementári). Zakladá sa podpísaním spoloč3. enskej zmluvy. Vzniká zápisom do OR.
4. obchodné meno: musí obsahovať označ5. enie komanditná spoloč6. nosť alebo skratky (k. s. alebo kom. spol.).
7. financovanie: výška základného imania nie je povinná, vklad je povinný len u komanditistov, vo výške minimálne 250 E
8. ruč9. enie: spoloč10. níci ruč11. ia za záväzky spoloč12. nosti rozdielne: komanditisti ruč13. ia obmedzene do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (minimálne 250€). komplementári ruč14. ia neobmedzene celým svojím majetkom.
15. riadenie: spoloč16. nosť môžu viesť len komplementári – sú štatutárnym orgánom spoloč17. nosti. V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoloč18. ne s komanditistami väč19. šinou hlasov. Každý spoloč20. ník má jeden hlas.
21. zisk/strata: delí sa medzi skupinu komplementárov a komanditistov na polovicu. Polovica zisku sa po zdanení rozdeľuje medzi komplementárov rovnakým dielom a medzi komanditistov podľa výšky splatených vkladov. Môžu sa dohodnúť aj na inom spôsobe delenia.
22. rušenie a zánik: spoloč23. nosť zaniká vymazaním z OR. Pri likvidácií majú spoloč24. níci nárok na podiel na likvidač25. nom zostatku. Komanditisti majú prednostné právo na vrátenie hodnoty splatených vkladov.
Komplementári:
a) výhody:
- vklad nie je povinný
- majú právo na obchodné vedenie spoloč- nosti
- majú právo vystupovať ako štatutárny orgán
b) nevýhody:
- neobmedzené ruč- enie
- zákaz konkurencie
Komanditisti:
a) výhody:
- obmedzené ruč- enie
- prednostné právo na vrátenie hodnoty splateného vkladu pri likvidácii
- nemajú zákaz konkurencie
b) nevýhody:
- povinný vklad najmenej 331, 94 €
- nemajú právo na obchodné vedenie
- nemajú právo vystupovať ako štatutárny orgán
- majú obmedzenú možnosť kontroly
Spoločnosť s ručením obmedzením
1. založenie a vznik: zakladá sa podpísaním spoloč2. enskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny. Môže mať najviac 50 spoloč3. níkov.
4. obchodné meno: musí obsahovať označ5. enie spoloč6. nosť s ruč7. ením obmedzením alebo skratky (spol. s r. o. alebo s. r. o.).
8. financovanie: súhrn vkladov spoloč9. níkov tvorí základné imanie spoloč10. nosti. Minimálne základné imanie je 5000€. Minimálny vklad spoloč11. níka je 750 €. Vklad môže mať peňažnú aj nepeňažnú formu. Ak je zakladateľ iba jeden, musí byť základné imanie splatené v celej výške
12. ruč13. enie: spoloč14. níci ruč15. ia za záväzky spoloč16. nosti obmedzene, a to do výšky svojich nesplatených vkladov. Spoloč17. nosť ruč18. í za záväzky celým svojím majetkom.
19. riadenie: s. r. o. má tieto orgány:
a) valné zhromaždenie: zasadá najmenej raz za rok, rozhoduje o zmene spoločb) enskej zmluvy a i. Jeho čc) lenmi sú všetci spoločd) níci.
e) dozorná rada: je kontrolným orgánom spoločf) nosti, dohliada na jej hospodárenie a čg) innosť konateľov. Zriaďuje sa len vtedy, ak to určh) uje spoloči) enská zmluva.
j) štatutárny orgán: tvorí ho jeden alebo viacerí konatelia
20. zisk/strata: delí sa podľa splatených vkladov spoloč21. níkov
22. rezervný fond: musí sa tvoriť, a to buď pri vzniku spoloč23. nosti alebo potom, a to pri výške 5 % z č24. istého zisku až do výšky 10 %
25. zrušenie/zánik: bez likvidácie, likvidáciou, vymazaním z OR.
Výhody:
- spoloč- níci majú obmedzené ruč- enie za záväzky spoloč- nosti do výšky nesplateného vkladu
- spoloč- nosť môže založiť jednotlivec
- výška základného imania stanoveného zákonom je pomerne nízka
- nie je nutná osobná úč- asť spoloč- níkov na riadení spoloč- nosti
Nevýhody:
- poč- et spoloč- níkov je obmedzený
- výška vkladu je predpísaná
- tvorba rezervného fondu je povinná
- je menšia možnosť získať úver z banky
Akciová spoločnosť
1. založenie a vznik: základné imanie (25000 €) je rozdelené na urč2. itý poč3. et akcií s urč4. itou menovitou hodnotou. Môže ju založiť jeden zakladateľ, ak je PO, podpísaním zakladateľskej listiny alebo dvaja alebo viacerí zakladatelia podpísaním zakladateľskej zmluvy. Vzniká zápisom do OR.
Spoločnosť môže byť založená:
na základe výzvy na upisovanie akcií
bez výzvy (ak sa zakladatelia dohodnú, že splatia celé základné imanie spoločnosti)
5. obchodné meno: musí obsahovať označ6. enie akciová spoloč7. nosť alebo skratky (a. s. alebo akc. spol.).
8. financovanie: povinná hodnota základného imania spoloč9. nosti je 25000 Eur. Pred zápisom spoloč10. nosti do OR musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatených najmenej 30 % z peňažného vkladu.
11. ruč12. enie: akcionári neruč13. ia za záväzky spoloč14. nosti. Môžu prísť len o hodnotu svojich akcií.
15. riadenie: akcionári nie sú povinní osobne sa podieľať na podnikateľskej č16. innosti spoloč17. nosti.
Orgány akciovej spoločnosti:
a) valné zhromaždenie: zúčb) astňujú sa na ňom všetci akcionári a zasadá najmenej raz za rok. Schvaľuje stanovy spoločc) nosti, rozhoduje o základných otázkach spoločd) nosti, napr. o rozdelení zisku, zvýšení alebo znížení základného imania. Volí a odvoláva če) lenov predstavenstva a dozornej rady, rozhoduje o zrušení spoločf) nosti.
g) predstavenstvo: štatutárny orgán spoločh) nosti, ktorý riadi jej či) innosť a koná v jej mene. Má minimálne troch čj) lenov. Zabezpečk) uje obchodné vedenie spoločl) nosti, vedenie účm) tovníctva a i. Odvoláva valné zhromaždenie.
n) dozorná rada: kontrolný orgán spoločo) nosti. Musí mať aspoň troch čp) lenov, ktorí sa volia maximálne na päť rokov. Dohliada na čq) innosť predstavenstva a celej spoločr) nosti. Jej čs) lenovia môžu nahliadať do všetkých dokladov spoločt) nosti. Zriadi sa, ak to je napísané v spoloču) enskej zmluve.
18. zisk: valné zhromaždenie spoloč19. nosti urč20. uje č21. asť zisku spoloč22. nosti na rozdelenie (dividendu a tantiému). Dividenda predstavuje podiel akcionárov na zisku a tantiéma podiel č23. lenov predstavenstva a dozornej rady na zisku.
24. rezervný fond: vytvára si ho pri svojom vzniku, vo výške najmenej 10 % zo základného imania.
25. zrušenie a zánik: o zrušení spoloč26. nosti rozhoduje valné zhromaždenie. Zaniká vymazaním z OR.
Akcionár je majiteľ akcií a spoločník v akciovej spoločnosti.
Akcia je cenný papier, ktorý dáva akcionárovi právo:
· na riadenie spoloč· nosti (hlasovať, voliť a byť volený)
· na podiel na zisku (dividenda)
· na podiel na likvidač· nom zostatku pri zániku spoloč· nosti
· na informácie a i.
Akcionár má povinnosť splatiť vklad v stanovenom termíne. Akcia sa skladá z plášťa (potvrdzuje vlastníctvo akcií a. s., je hlavnou listinou), kupónový hárok (je poukážkou dividendu), talóna (oprávňuje akcionára na vydanie nového kupónového hárka). Menovitá hodnota akcie je peňažná suma uvedená na akcii. Musí byť deliteľná kladným celým číslom. Platí, že základné imanie spoločnosti sa rovná súčtu menovitých hodnôt akcií. Ak akcionár nesplatí celú menovitú hodnotu akcie (akcií) pred zápisom do spoločnosti do OR, akciová spoločnosť mu po zápise vydá dočasný list.
Dočasný list nahrádza akciu a sú s ním spojené rovnaké práva ako s akciou.
S akciou sa spája právo akcionára na dividendu. Dividenda je podiel na zisku, ktorý pripadá na jednu akciu.
Druhy akcií:
1. podľa znenia:
a) na meno: sú prevoditeľné a prevod sa uskutočb) ňuje rubopisom (na zadnej strane akcie) a odovzdaním akcie. Meno majiteľa je uvedené v texte akcie a v zozname akcionárov.
c) na doručd) iteľa: sú prevoditeľné odovzdaním. V texte akcie je uvedené meno majiteľa. Práva s nimi spojené má ich držiteľ.
2. podľa práv a povinností akcionárov:
a) kmeňové: sú základnými, bežnými akciami. Z ich vlastníctva vyplývajú základné práva akcionárov sú s nimi spojené všetky riziká podnikania.
b) prioritné: sú spojené s prednostnými právami pri vyplácaní dividendy, ktorá je pevne stanovená. Ich majitelia môžu mať obmedzené hlasovanie právo. Súhrn menovitých hodnôt týchto akcií nesmie byť vyšší ako polica základného imania.
3. podľa podoby:
a) zaknihované (dematerializované): neexistujú v skutočb) ne, materializovanej podobe. Majú dematerializovanú podobu cenného papiera vo forme elektronického záznamu v evidencii cenných papierov.
c) listinné: majú podobu listiny, ktorá sa skladá z plášťa, kupónového hárka a z talónu.
Akcie na doručiteľa môžu byť vydané len v zaknihovanej podobe. Na meno môžu byť vydané v listinnej aj zaknihovanej podobe.
Akcie sú obchodovateľné cenné papiere, t. j. môžu sa nakupovať aj predávať.
Kurz akcie je trhová cena, za ktorú sa akcia kupuje aj predáva.
Výhody:
- spoloč- nosť má možnosť získať viac prostriedkov na investovanie
- spoloč- nosť má ľahší prístup k úverom
- v spoloč- nosti je profesionálne vedenie
- je tu výraznejšie oddelenie vlastníkov akcií od manažmentu spoloč- nosti
Nevýhody:
- vyžaduje sa vysoké povinné základné imanie
- je menšia pružnosť v rozhodovaní
- vzniká riziko konfliktov medzi vlastníkmi akcií, manažérmi a zamestnancami
Družstvo
Spoločenstvo neuzatvoreného počtu osôb, ktoré je založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
1. založenie a vznik: zakladá sa na ustanovujúcej schôdzi č2. lenov, na nej sa urč3. í výška základného imania, schvália sa stanovy, orgány družstva. Je PO, vzniká zápisom do OR. Môžu ho založiť minimálne 3 FO alebo 2 PO.
4. obchodné meno: musí obsahovať označ5. enie družstvo
6. financovanie: základné imanie je minimálne 1 659, 70 € (50 000,-- SK). Tvorí ho súhrn č7. lenských vkladov.
8. ruč9. enie: č10. lenovia družstva neruč11. ia za záväzky družstva, družstvo ruč12. í za záväzky celým svojím majetkom.
13. riadenie: orgány družstva sú:
a) čb) lenská schôdza: je najvyššom orgánom, rozhoduje o zásadných otázkach, pri hlasovaní má každý čc) len družstva jeden hlas
d) predstavenstvo: je štatutárny orgán, riadi jeho če) innosť, zo svojich čf) lenov si volí predsedu družstva
g) kontrolná komisia: má kontrolnú funkciu, kontroluje čh) innosť družstva
14. zisk: rozdeľuje sa podľa podielu vkladu č15. lena na celkových vkladoch
16. nedeliteľný fond: pri vzniku družstva sa musí byť vytvoriť, a to minimálne vo výške 10 % zo základného imania. Každoroč17. ne sa dopĺňa 10 % z č18. istého zisku až do výšky 50 % základného imania.
19. zrušenie a zánik: podobné ako pri ostatných obchodných spoloč20. nostiach
Podniky podľa organizačno-právnej formy
živnosti
obchodné spoločnosti
družstvá
osobitné formy podnikania
Živnosti
Živnosti sú najpočetnejšou formou podnikania na Slovensku. Sú to prevažne malé a stredné podniky, ktoré pôsobia v oblasti obchodu, remesiel a služieb. Podnikateľ – živnostník podnik zvyčajne riadi a ručí celým svojim majetkom za záväzky podniku. Podmienky živnostenského podnikania upravuje Živnostenský zákon. Živnosti môžu zakladať fyzické aj právnické osoby, ktoré spĺňajú všeobecné, prípadne osobitné podmienky. Podnikať môžu začať až po získaní živnostenského oprávnenia.
Živnosť je sústavná činnosť, ktorá sa uskutočňuje samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených živnostenským zákonom.
Zákon vymedzuje, čo nie je živnosťou, napr. činnosť lekárov, lekárni kov, advokátov, daňových poradcov apod.
Podmienky prevádzkovania živnosti:
Všeobecné podmienky:
dosiahnutie veku 18 rokov - záujemca o podnikanie ho dokazuje platným občianskym preukazom
bezúhonnosť – sa preukazuje výpisom z obchodného registra. Napr. ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorý súvisí s predmetom podnikania, sa nepovažuje za bezúhonného.
spôsobilosť na právne úkony – znamená, že fyzická osoba môže svojim konaním brať na seba povinnosti. Túto spôsobilosť získava človek až plnoletosťou. Spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená len rozhodnutím súdu (napr. z dôvodu duševnej poruchy človeka).
Osobitné podmienky:
predpísaná odborná spôsobilosť – preukazuje sa dokladmi o vzdelaní a praxi, napr. výučným listom, maturitným vysvedčením a iným dokladmi
iná spôsobilosť (osobitná odborná spôsobilosť)
Druhy živností:
Remeselné živnosti – podmienkou prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore a najmenej jednoročná prax v odbore. (napr. hodinárstvo, krajčírstvo, stolárstvo atď.)
Viazané živnosti – podmienkou prevádzkovania je odborná spôsobilosť, upravená osobitnými predpismi. Zákon určuje podmienky osobitne pre každú viazanú živnosť. (napr. vedenie účtovníctva, sprievodca v cestovnom ruchu, prevádzka autoškoly, očná optika a pod.)
Voľné živnosti – preukazovanie odbornej spôsobilosti sa nevyžaduje, stačí splniť všeobecné podmienky (podomový predaj, upratovacie práce, prekladateľská činnosť atď.).
DRUHY ŽIVNOSTÍ PODĽA PREDMETU ČINNOSTI:
Obchodné živnosti – pohostinská činnosť, kúpa a predaj tovaru
Výrobné živnosti- výroba montáž výrobkov, obalov
Poskytujúce služby- opravy a údržba vecí, preprava osôb a tovaru Ohlásenie živnosti
Osvedčenie o živnostenskom oprávnení
Je doklad, ktorý oprávňuje podnikateľa vykonávať podnikateľskú činnosť.
Ohlásenie živnosti – kto chce prevádzkovať živnosť je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu.
Fyzická osoba v ohlásení uvedie:
Meno a priezvisko a ďalšie osobné údaje
Obchodné meno
Predmet podnikania
IČO
Miesto podnikania
Adresa prevádzkarne
Doba podnikania
Deň začatia živnosti
Údaje o zodpovednom zástupcovi
Právnická osoba v ohlásení uvedie:
Obchodné meno, sídli, právnu formu, údaje osoby, ktorá je štatutárnym orgánom a spôsob, akým budú za PO konať
IČO
Predmet podnikania
Adresa prevádzkarne
Dobu podnikania
Deň začatia živnosti
Údaje o zodpovednom zástupcovi
Fyzická aj právnická osoba s ohlásením uvedie tiež:
Údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov
Údaje potrebné na splnenie daňovej registrácie k dani z príjmu
Údaje potrebné pre prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia
Fyzická osoba tiež preukáže:
Odbornú spôsobilosť svoju alebo zodpovedného zástupcu
Oprávnenie užívať nehnuteľnosť
Súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie
Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má všetky potrebné náležitosti a podnikateľ spĺňa podmienky stanovené zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do
5 pracovných dní odo dňa ohlásenia.
AK živnostenský úrad zistí, že ohlásenie nemá potrebné náležitosti, vyzve podnikateľa, aby nedostatky odstránil najmenej do 15 dní. Ak podnikateľ neodstráni v stanovenej lehote nedostatky, ŽÚ konanie zastaví. Ak ŽÚ zistí, podnikateľ nespĺňa podmienky stanovené zákonom, rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo.
Osvedčenie o živnostenskom oprávnení obsahuje:
Osobné údaje podnikateľa
Obchodné meno
IČO
Jeden predmet podnikania
Miesto podnikania
Dobu, na ktorú sa vydáva
Deň začatia živnosti
Dátum vydania živnosti
Prevádzkareň – priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Podnikateľ je povinný označiť svoje prevádzkarne na vhodnom a viditeľnom mieste. Označenie má obsahovať:
Obchodné meno
Meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne
Predajný alebo prevádzkový čas pri prevádzkarňach určených pre styk so zákazníkmi
V každej prevádzkarni musí byť inšpekčná kniha opečiatkovaná živnostenským úradom, do ktorej kontrolné orgány vykonávajú záznamy.
Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému ŽÚ do 15 dní od zrušenia.
Živnostenský register –je verejný zoznam živnostníkov v danom územnom obvode.
Živnostenský register má:
a) verejnú časť – do nej môže nahliadnuť každý človek a požiadať o výpis z registra.
b) neverejnú časť- tvoria ju osobné údaje podnikateľa a zodpovedného zástupcu.
Živnostenské oprávnenie môže zaniknúť:
smrťou fyzickej osoby (ak nepokračujú dedičia)
uplynutím doby (ak bolo oprávnenie vydané na určitú dobu)
rozhodnutím živnostenského oprávnenia (napr. ak živnostník porušil stanovené podmienky),
zánikom právnickej osoby (ak nenastala likvidácia obchodnej spoločnosti)
na žiadosť podnikateľa.
Živnostenské oprávnenie zanikne dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania ŽÚ.
Ohlásenie ukončenia podnikania nie je možné vziať späť.
TRHOVÉ FORMY
Trhová ekonomika – zakladá na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. V rámci trhového mechanizmu sa snažíme dosiahnuť jednotu medzi výrobou a ponukou.
Trhové hospodárstvo - je slobodné podnikanie veľkého počtu podnikateľov, pričom trh rieši tri základné otázky ekonomiky ako aj rozdielne záujmy medi predávajúcim a kupujúcim. Trhové hospodárstvo v úplne čistej podobe v podstate neexistuje.
Trh je sféra ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trhovými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov. Je to proces, pri ktorom kupujúci a predávajúci na základe ponuky a dopytu vzájomne reagujú pri určovaní ceny a množstva.
Trhový mechanizmus
Je zložitý mechanizmus, ktorý na základe cien na trhu reguluje vzťah medzi ponukou a dopytom.
(Ak dopyt prevyšuje ponuku ceny tovarov sa zvyšujú. Táto situácia láka ďalších podnikateľov, aby prichádzali na trh s výrobkami vyššej kvality a s nižšou cenou – ponuka začne prevyšovať dopyt. Na trhu nastane konkurencia a výrobcovia, ktorí nedokážu vyrábať za nižšie náklady z trhu odchádzajú – tovarová rovnováha.)
Z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny, regionálny, národný, ekonomických zoskupení a svetový trh. Trh môže byť voľný alebo viazaný, podľa toho, či je ponuka a dopyt pružný alebo regulovaný ap. Podľa stupňa organizovanosti rozlišujeme trhy organizované
a neorganizované. Z pohľadu súladu s existujúcim zákonodarstvom možno rozlíšiť legálny (oficiálny) a nelegálny (čierny alebo šedivý) trh.
Okrem týchto foriem trhu sa v ekonomickej literatúre hovorí aj o jednotlivých typoch trhov. Napríklad o trhu čiastkovom a agregátnom. Podľa predmetu obchodu, hovoríme o trhu výrobkov a služieb a trhu výrobných činiteľov (trh práce, trh pôdy a trh kapitálu).
Na trhu dochádza k stretu záujmov trhových subjektov, pričom sa snažia získať hmotnú výhodu. Nazývame to trhová konkurencia.
Poznáme tieto druhy konkurencie:
Podľa subjektu:
Medzi ponukou a dopytom – tvorba rovnovážnej ceny ako určitý kompromis medzi výrobcami a spotrebiteľmi
Konkurencia na strane dopytu – medzi spotrebiteľmi, ktorí chcú nakúpiť najlacnejšie a najviac aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Prejavuje sa to hlavne pri tovaroch, ktorých je nedostatok.
Konkurencia na strane ponuky – t.j. medzi výrobcami, v snahe dosiahnuť čo najlepšiu pozíciu na trhu – najvyšší zisk, aj na úkor ostatných výrobcov, aj za cenu ich úplného bankrotu.
Výrobcovia používajú rôzne druhy cenovej a necenovej konkurencie:
Cenová - znížením ceny chce prilákať viac zákazníkov. Dosiahnuť to môže znížením nákladov či nižším ziskom.
Necenová – zvýšenie predaja chce dosiahnuť rastom kvality a technických parametrov tovarov a služieb, obalom, reklamou, inováciou, predajom na úver, lepším servisom...
Podľa dokonalosti:
Dokonalá – predpokladá úplne rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov. Ide o konkurenciu medzi mnohými výrobcami, ktorí vyrábajú rovnakú produkciu, t. j. veľký počet výrobcov vyrába rovnaký výrobok. Je tu zabezpečená úplná voľnosť každého subjektu vstúpiť alebo vystúpiť z výroby. Jedinou metódou konkurenčného boja na dokonale konkurenčnom trhu je znižovať výrobné náklady, čím sa pri rovnakej cene zvyšuje zisk. V reálnej hospodárskej praxi vlastne dokonalá konkurencia neexistuje, je len abstrakciou v ekonomickej teórii.
Nedokonalá – monopol, oligopol, polypol – monopolistická konkurencia
MONOPOL
Monopol z ekonomického hľadiska znamená výsadné postavenie výrobcu na trhu, na základe ktorého si môže určovať monopolne vysoké ceny zabezpečujúce monopolne vysoký zisk. Monopoly vznikajú vtedy, ak ekonomika trpí nedostatkom konkurencie, t.j. monopoly získavajú neoprávnené výhody. Monopol ohrozuje tak kupujúcich ako aj predávajúcich.
Kupujúci je na monopole závislý a ten môže neustále zvyšovať ceny. Nie je nútený obhajovať svoju pozíciu na trhu znižovaním nákladov, inováciou výrobkov,...
Z časového hľadiska poznáme dočasný a trvalý monopol.
Dočasný monopol:
monopol ponuky - je v ekonómii stav, kedy je na konkrétne vymedzenom trhu iba jediný dodávateľ (monopolista) konkrétneho statku alebo služby
monopol dopytu – ak sa vyskytuje iba jediný odberateľ
Čistý alebo prirodzený monopol, predstavuje trhovú štruktúru, v ktorej z určitých dôvodov jeden výrobca produkuje celý objem výroby odvetvia, a teda úplne kontroluje ponuku určitej komodity a má výrazný vplyv na tvorbu ceny. Vzniká na základe monopolizácie určitej prírodnej alebo technickej podmienky – napr. vodná elektráreň na vodopádoch.
Výrobca teda vytvára monopol, ak:
-je jediným dodávateľom homogénneho výrobku na trh,
-k tomuto výrobku neexistujú žiadne substitučné tovary,
-dostatočný počet spotrebiteľov prejavuje o výrobok záujem, teda dopyt po výrobku je postačujúci.
Existencia absolútneho monopolu z dlhodobého hľadiska znamená faktickú likvidáciu konkurencie, a tým aj trhového mechanizmu. Štát musí preto zasahovať do trhu, a to buď štátnou reguláciou, alebo prijímaním protimonopolných opatrení.
OLIGOPOL
Termín „oligopol“ má svoj pôvod v gréckych slovách „oligos“ a „polis“ a doslovne znamená „niekoľko predávajúcich“. Ide o menší počety konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú pomerne veľkou silou a svojím postavením dokážu zabrániť vstupu ďalších firiem. Oligopoly predstavujú bežnú, a asi najrozšírenejšiu, trhovú štruktúru v dnešných moderných ekonomických systémoch.
Oligopolní výrobcovia nútia spotrebiteľov kupovať za vyššie ceny, ako sú rovnovážne ceny, a to tým, že majú možnosť urdržiavať prevahu dopytu nad ponukou. Radšej vyrábajú menej za vyššie ceny, aby si udržali svoje postavenie na trhu. Konkurencia sa odohráva predovšetkým v necenovej oblasti.
Oligopol sa vyskytuje v dvoch základných formách:
homogénny oligopol – výrobcovia vyrábajú identické alebo skoro totožné produkty, napr. železo, oceľ, v leteckej doprave
heterogénny oligopol – produkcia čiastočne odlišných produktov, napr. automobily, stroje, elektronika
MONOPOLISTICKÁ KONKURENCIA
Trh určitého tovaru, ktorý vyrábajú viacerí výrobcovia. Monopolistická konkurencia – polypol, je typom konkurencie, kde veľký počet výrobcov vyrába navzájom diferencované produkty, substitúty (vzájomne nahraditeľné výrobky). Ide o výrobok, ktorý sa odlišuje úžitkovými vlastnosťami, ale aj dizajnom. Prejavujú sa tu všetky formy cenovej i necenovej konkurencie.
Podnikanie v doprave a zasielateľstve.
definujte podstatu podnikania, popíšte vývoj podnikania v oblasti zasielateľstva na Slovensku;
vymenujte a popíšte jednotlivé formy podnikania v doprave a zasielateľstve;
uveďte a popíšte základné právne normy pre podnikanie;
analyzujte základné podmienky a postup začatia podnikania v doprave a zasielateľstve;
vysvetlite podstatu a obsah podnikateľského zámeru;
popíšte z ktorých častí je zložený podnikateľský rozpočet;
Vypracovanie
Definujte podstatu podnikania, popíšte vývoj podnikania v oblasti zasielateľstva na Slovensku:
Podnikanie:
cieľavedomá ľudská činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, pri dodržiavaní určitých právnych noriem.
Pre každý druh dopravy sú podmienky podnikania iné
Podnikanie v doprave = poskytovanie služieb za úplatu
Podnikateľ – osoba ktorá spĺňa:
· Všeobecné podmienky (18 rokov, bezúhonnosť, právna spôsobilosť)
· Podniká na základe živnostenského listu/ koncesnej listiny
Zasielateľ – je podnikateľom , ktorý sústavne a samostatne poskytuje zasielateľské služby iným osobám vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Tieto služby poskytuje na účet osôb, ktoré si ju objednali (príkazca). Zasielateľ môže mať postavenie podnikateľa, FO alebo PO vo forme niektorej z obchodných spoločností (s.r.o, v.o.s). zasielateľ podniká na základe koncesnej listiny. Musí spĺňať všeobecné podmienky a odbornú spôsobilosť(vzdelanie v odbore/prax/ vykonaním odbornej skúšky/poverením osoby s odbornou spôsobilosťou)
Cestný dopravca – PO/FO ktorá podniká v CD pre cudziu potrebu vozidlom evidovaným v SR, zahraničný dopravca vozidlom evidovaným mimo územia SR. Pre podnikanie v CD platia 2 podmienky( zákon 168 o cestnej doprave):
- Aby išlo o č- innosť, ktorá je podnikaním podľa obchodného zákonníka a živnostenského zákona
- Aby išlo o č- innosť, ktorá spadá do pôsobnosti zákona o CD
- Podnikateľ ďalej musí spĺňať:
- Všeobecné podmienky
- Odbornú spôsobilosť – preukazuje sa osvedč- ením o odbornej spôsobilosti, vydáva ho krajský úrad pre CD a pozemné komunikácie, osvedč- enie sa vydá po vykonaním skúšky pred odbornou komisiou/ alebo dosiahnutým vzdelaním v odbore/alebo praxou.
- Finanč- nú spoľahlivosť – schopnosť žiadateľa finanč- ne zabezpeč- iť zač- atie a riadne vykonávanie CD. Preukazuje sa dostatoč- ným vlastným imaním – 9000€/na prvé vozilo a 5000€ na každé dalsie vozidlo
- vývoj podnikania v oblasti zasielateľstva- pozri poznámky
Zasielateľstvo na našom území sa vyvíjalo v troch etapách:
Etapa (Rakúsko-uhorsko)
Zasielateľstvo bolo riešené už v právnych predpisoch Rakúsko – Uhorska
1863 – Všeobecný obchodný zákonník – ustanovenia o zmluve špedičnej – obsahovali záväzky medzi speditorom, odosielateľom a dovozníkom
1888 – živnostenský zákon – nebola priamo uvedená živnosť zasielateľská, ale speditor patril medzi živnosti slobodné
Etapa (po druhej svetovej vojne)
Štáty boli po vojne rozdelené do 2 častí (socialistické – plánované hospodárstvo, štátne podniky. kapitalistické – trhové hospodárstvo, súkromné podniky). U nás bol monopol – „Metrans“ – jeden podnik pre medzinárodné zasielateľstvo - obdobie temna. socializmus = plánované hospodárstvo, štátne podniky, nemožnosť súkromného podnikania – úpadok podnikania, v medzinárodnom zasielateľstve – monopol!
Etapa (po roku 1989)
Prechod z plánovaného hospodárstva na trhové. Rozvoj súkromného podnikania – vznikajú nové firmy – na základe nového obchodného zákonníka, živnostenského zákona. Podnikanie v oblasti zasielateľstva neošetruje samostatný zákon (napr. v CD to je zákon č.168 o cestnej doprave).
Po r.1989 sa postupne začali vytvárať právne predpoklady pre podnikanie v doprave
V r. 1990 bola zákonom schválená PN, ktorá určovala podmienky pre súkromné podnikanie. Zákon platil do 1992, kedy začal platiť Živnostenský Zákon. Zákon definuje živnosť ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia cieľov a za podmienok stanovených týmto zákonom
Pre každý druh dopravy sú podmienky pre podnikanie iné.
Vymenujte a popíšte jednotlivé formy podnikania v doprave a zasielateľstve
Rozoznávame tieto formy súkromného podnikania :
Individuálna
Skupinová
Podielová
Družstevná
Združenie
1.Individuálna : je to bežná forma podnikania na základe Živnostenského listu a Koncesnej listiny. Podľa Ž. zákonníka súkromník vykonáva túto činnosť prevažne sám.
2.Skupinová : podľa obchodného zákonníka je to s. r. o spoločnosť musí mať min. vklad pri založením 5000€. Je to podnikanie jedného alebo viacerých spoločníkov na základe spoločenskej zmluvy (zakladateľskej listiny – ak ju vytvára len jedna osoba) uzatvorený podľa obchodného zákonníka.
s.r.o : ručí za svoje záväzky do výšky svojho vkladu; zaraďujeme tu aj verejné obchodné spoločnosti (v.o.s.) – je to združenie viacerých podnikateľov, ktorí podnikajú pod spoločným obchodným menom a spoločne ručia za svoje záväzky.
Do skupinovej patria aj komoditné spoločnosti. Rozoznávame 2 druhy spoločníkov:
a) komandista – ručí za svoje záväzky len do výšky svojho vkladu
b) komplementár – ručí za svoje záväzky do výšky vkladu celej spoločnosti
3. Podielová : je a.s.;, majetok je rozdelený do akcií, vzniká zápisom do obchodného registra
4. Družstevná : je to dobrovoľné podielové združenie sú spoločným majetkom zástupcov podniku.
Uveďte a popíšte právne normy pre podnikanie
Ústava
Zákony – obchodný zákonník, občiansky zákonník, zákon od daniach, zákon o
daniach, colný zákon, živnostenský zákon, zákon o cestnej doprave
Predpisy – o balení a ochrane zásielok počas prepravy, predpisy o cenách, colné
predpisy, devízové predpisy, veterinárne a fytopatologické predpisy,
hygienické predpisy, epidemiologické a protipožiarne predpisy,
Obchodný zákonník upravuje majetkové vzťahy, vzťahy medzi PO, FO,
Patrí medzi všeobecné právne normy,
Upravuje postavenie podnikateľov,
Upravuje obchodné záväzkové vzťahy (vzťahy súvisiace s podnikaním).
Má dispozitívny-doporučujúci charakter
Rieši otázky založenia, vzniku/zániku obchodných spoločností a otázky vzniku/zmeny/zániku obchodno záväzkových vzťahov
Nachádzajú sa tu formy a druhy zmlúv:
Zasielateľská zmluva
sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť platbu
má v obch.z. stručnú úpravu
pre vznik zmluvy nie je predpísaná písomná forma, ak si to zasielateľ vyžaduje – písomná forma (zasielateľský príkaz).
Podstatné časti zmluvy: určenie zmluvných trán (zasielateľ – príkazca), určenie zásielky, určenie prepravy, určenie miesta odoslania/určenia, určené záväzky!
Ďalšie časti zmluvy – platba, právna povinnosť zmluvných strán, pokyny príkazcu, poistenie .
Rámcova zasielateľská zmluva
na základe dobrých zasielateľských obchodných a partnerských vzťahov medzi P-Z sa môže vytvoriť rámcova zasielateľská zmluva. Príkazca sa v nej zaväzuje dlhodobo využívať služby zasielateľa a zasielateľ môže poskytnúť zľavu.
Toto by ste už mali vedieť z MS1 – môžete o tom hovoriť aj tu
Práva a povinnosti zmluvných strán
Zasielateľ
obstarať prepravu s vynaložením odbornej starostlivosti
jeho povinnosťou je plniť pokyny príkazcu(upozorniť na viditeľnú nesprávnosť jeho pokynov)
vykonať inkasný úkon ( tovar bude kupujúcemu odovzdaný len po zaplatení kúpnej ceny)
konať v záujme príkazcu
poistiť prepravovanú vec – len ak je to dohodnuté v zmluve
informovať príkazcu o škode, ktorá zásielke hrozí/už na nej vznikla
Príkazca
dať pokyny a poskytnúť potrebnú súčinnosť so zasielateľom (ak zamlčí údaje –zasielateľ nezodpovedá za škodu ktorá vznikne-ak je príkazca upozornený na neúplnosť údajov- je povinný ich doplniť)
zaplatiť platby a náklady.
Zodpovednosť za škodu
Z a P nesú zodpovednosť za škodu vzniknutú v dôsledku nesplnenia povinností
Z zodpovedá za škodu od okamihu odovzdania zásielky dopravcovi
Z sa zbavuje zodpovednosti v prípade, že preukáže že škodu nemohol odvrátiť
P zodpovedá za škodu ak nepodal správne údaje
Zánik zmluvy
Splnením/ obstaraním prepravy, ukončením prepravy, dohodou zmluvných strán, predajom zásielky, následnou nemožnosťou plnenia, uplynutím lehoty, odstúpením od zmluvy
Zmluva o preprave vecí
dopravca sa zaväzuje.....(odosielateľ - dopravca)
Zmluva o uložení vecí
zaväzuje sa opatrovateľ, že bude pre uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom. (opatrovateľ – uložiteľ)
Zmluva o skladovaní
skladovateľ sa zaväzujeprevziať vec, aby ju uložil a opatroval a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu – skladné (skladovateľ-ukladateľ)
Mandátna zmluva
mandatár sa zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadí za odplatu určitú obchodnú záležitosť v mene mandanta a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (mandant – mandatár)
Komisionárska zmluva
komisionár sa zaväzuje, že zariadí vo vlastnom menepre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu ( komisionár – komitent).
Zmluva o nájme dopravného prostriedku
sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (prenajímateľ-nájomca).
Zmluva o prevádzke dopravného prostriedku
prevádzkovateľ sa zaväzuje prepraviť náklad objednávateľovi v priebehu dohodnutej lehoty a objednávateľ mu zaplatí odplatu (prevádzkovateľ – objednávateľ)
Zákon o živnostenskom podnikaní: definuje živnosť ako sústavnú činnosť prevádzanú samostatne, vlastným menom na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených týmto zákonom.
- upravuje podmienky živnostenského podnikania
- sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom
Občiansky zákonník
upravuje vzťahy medzi PO a FO ( medzi nimi a medzi nimi a štátom)
spôsobilosť FO mať práva a povinnosti vzniká narodením dieťaťa a zaniká smrťou
brať na seba povinnosti – spôsobilosť právnych úkonov – vzniká plnoletosťou
práva a povinnosti majú aj PO
PO môžu byť:
účelové združenie
jednotky územnej samosprávy
iné subjekty
na zriadenie PO je potrebná písomná zmluva/zakladateľská listiny. PO vzniká dňom zápisu do Obchodného registra.
Ďalšie zákony – zákon o DPH, zákon o cenách, zákon os právnom konaní, zákon o priestupkoch, zákon o Konkurze a vyrovnaní, zákon o Premávke na PK, zákon o PK, zákon o Dráhach, zákon o Odpadoch, zákon o ochrane zvierat, medzinárodné dohody v oblasti dopravy (AETR, CMR, CIM, COTIF, SMGS, dohoda 1520, ADR)
Tieto zákony len informatívne – kto chce info – pošlem!!!!
Analyzujte základné podmienky a postup začatia podnikania v doprave a zasielateľstve
Živnosť- je sústavná činnosť prevádzkovaná vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť
s cieľom dosiahnutia zisku za podmienok stanovených zákonom.
Živnostenský zákon(postu pri začatí podnikania)
Pre získanie oprávnenia podnikať v zasielateľstve musia byť splnené všeobecné podmienky(vek nad 18r., právna spôsobilosť, bezúhonnosť) a odborná spôsobilosť
Záujemca musí podať „Žiadosť o koncesiu a vydanie koncesnej listiny“(rozdielné tlačivo pre PO a FO), žiadosť sa podáva na OÚ (okresnom úrade)odbor živnostenského podnikania
- ako FO - splnenie všeobecných podmienok
- splnenie odbornej spôsobilosti(SŠ ->stač- í 1 rok s odborným
· predmetom + 2 r. praxe / VŠ ->stač· í 1 semester s odborným
· predmetom + 1 r. praxe / 5r. praxe na vedúcej pozícii)
§ K žiadosti o koncesiu prikladá:
· List vlastníctva/nájomná zmluva k priestorom na podnikanie
· Doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť
· Zasielateľské podmienky(vypracované podľa Všeobecných zasielateľských podmienok, kt. vydal Zväz logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky)
· Výpis z Registra trestov(nemal by byť starší ako 3 mesiace)
· Doklad o zaplatení správneho poplatku
Ak podnikateľ nie je odborne spôsobilí, poverí zodpovedného zástupcu(trvalý pracovný pomer)
- ako PO - k žiadosti uvádza: a. obchodné meno
· b. sídlo
· c. IČ· O(ak už ho má pridelené)
· d. mená a bydliská štatutárov
§ K žiadosti o koncesiu prikladá:
· List vlastníctva/nájomná zmluva k priestorom na podnikanie
· Doklady preukázajúce odbornú spôsobilosť štatutára
· Zasielateľské podmienky(vypracované podľa Všeobecných zasielateľských podmienok, kt. vydal Zväz logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky)
· Výpis z Registra trestov(nemal by byť starší ako 3 mesiace)
· Doklad o zaplatení správneho poplatku
· Doklad o založení spoloč· nosti
Všeobecné podmienky zo zákona (týka sa každej jednej činnosti vykonávanej FO alebo PO)
dosiahnutie 18 rokov
spôsobilosť k právnym úkonom
bezúhonnosť
Zvláštne podmienky sú uvedené v prílohe Ž. zákon pre každú jednu živnosť a sú to:
- odborná spôsobilosť: (podľa živnosti) – vykonaním skúšky
- dokladom o odbornej spôsobilosti
- výučným listom vo vymenovaných profesiách
- maturitným vysvedčením
- vysokoškolský titul
- vzdelanie a prax: - stredná škola + 2 roky prax
- vysoká škola + 1 rok prax
- 5 rokov v riadiacej funkcií
Každý podnikateľ pred začatím podnikania musí mať predstavu o hlavnej činnosti a zameraní firmy. Zámer ma vychádzať z prieskumu trh z jeho zámerov alebo simulácie situácie na trhu a vonkajších podmienok podnikania.
Základnou podmienkou podnikať je úradné povolenie podnikať. Táto podmienka je v súlade so zákonom o živnostenskom podnikaní, podľa ktorého v cestnej doprave okrem pravidelnej autobusovej dopravy a taxislužby je koncesovanou živnosťou a v nemotorovej doprave voľnou ohlasovacou živnosťou. Podnikanie v pravidelnej autobusovej doprave upravuje zákon o CED na základe udelenia D licencie. Okrem splnenia podmienok, správny orgán môže požadovať od dopravcu splnenie podmienok zo Zmluvy o výkone vo verejnom záujme.
5. Vysvetlite podstatu a obsah podnikateľského zámeru
podnikateľský zámer- plán podnikania, využíva sa pri žiadosti o koncesiu, žiadosti o úver v banke.....
Podnikateľský zámer by mal obsahovať:
Zameranie podnikateľskej činnosti a profil firmy: V tejto časti sa uvádza čím sa firma zaoberá a aká bude hlavná náplň jej činnosti (uvádza to v živnostenskom liste a prepravnom poriadku)
Analýza trhu a marketingové aktivity: okruh zákazníkov, teritórium pôsobenia, aké požiadavky zákazníci majú, aký je stav na trhu, aká je šanca presadiť sa so svojimi predstavami.
Požiadavky na technické vybavenie: druh výrob, prevádzkových priestorov, druh a počet dopravných prostriedkov.
Zamestnanci: počet, štruktúra, kvalifikačné požiadavky.
Charakteristika kapitálových možnosti: vymedzenie spôsobu financovania, podiel vlastného kapitálu a druhy kapitálových účastí
Určenie právnej formy podnikania a stanovenie názvu firmy
Popíšte z ktorých častí je zložený podnikateľský rozpočet
kalkulácia vlastných nákladov na jednotku výkonu a stanovenie ceny výkonu pomocou niektorej s používaných metód
rozpočet ročných výnosov a nákladov na predpokladaný počet poskytovaných služieb (na základe stanovenej ceny, prieskumu trhu, predpokladaných služieb, výkonov stratégií podniku)
rozpočet potreby investičného a prevádzkového kapitálu
zdroje financovania ( výpočet potreby celkového kapitálu a zdrojov krytia.)
výpočet ukazovateľov efektívnosti( výnosnosť vlastného kapitálu, rentabilita tržieb, nákladov a výkonov, miera adaptality)
záverečné zhodnotenie ziskovosti firmy a jej schopnosť uplatnenia sa na trhu
alebo – iný zdroj uvádza:
kalkulácia vlastných nákladov(podľa kalkulačného vzorca)
priami materiál
priame mzdy
ostatné priame náklady
výrobná réžia(spotreba energie a opravy)
správna réžia(nájom, náklady na čistiace prostriedky)
odbytové náklady(reklama)
rozpočet ročných výnosov a nákladov
rozpočet potreby investičného a prevádzkového majetku
zdroje financovania
výpočet dane
hodnotenie ekonomickej efektívnosti podnikania podľa príslušných ukazovateľov
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)